Pred výstavbou synagógy
V období stredoveku mohli Židia obývať len priestor mimo mestských múrov, teda mimo mesta samotného. V dôsledku toho neďaleko Dolnej brány za hradbami vtedajšieho mesta vznikla štvrť drobných remeselníkov, neskôr známa ako Hviezdoslavova ulica. Strediskom židovskej komunity v Trenčíne sa postupne stalo suburbium za západným opevnením mesta medzi Palackého a Sládkovičovou, resp. Hviezdoslavovou ulicou, ktoré sa postupne rozšírilo do dnešného Štúrovho námestia. Toto námestie malo v minulosti vďaka obilným trhom remeselnícko-obchodnícky charakter. Povaha zástavby v tejto časti vtedajšieho predmestia bola podmienená sústredením prevažne židovských obchodníkov a obyvateľov.
Až do vybudovania prvej synagógy v meste na liturgické účely postupne slúžilo viacero domov. Prvá historicky doložená modlitebňa existovala už v roku 1720 v jednej z miestností židovského domu. V roku 1747 bola zriadená modlitebňa vo väčších priestoroch bývalej zásobárne (skladiska). 
Prvá drevená synagóga sa spomína v archívnych dokumentoch z roku 1781. Stála v tesnom susedstve západných hradieb neďaleko Dolnej brány mesta, ktorá sa ako jediná dochovala dodnes. Po rozsiahlom požiari mesta v roku 1790 musela byť drevená synagóga postavená nanovo, pretože pôvodná zhorela i s mnohými historicky cennými dokladmi. V roku 1873 bola pôvodne drevená synagóga rozšírená a slúžila svojmu účelu až do postavenia novej, súčasnej synagógy. K synagóge v roku 1860 pribudla aj židovská ľudová škola, najskôr prízemná, neskôr nadstavená o jedno poschodie. Zadnú stenu školy tvoril západný múr mestského opevnenia a bola umiestnená na rohu dnešnej Palackého ulice. Budova sa zachovala dodnes, v súčasnosti v nej sídli Židovská náboženská obec v Trenčíne.
Výstavba novej synagógy v Trenčíne
Keďže počty trenčianskej židovskej komunity v období pred prvou svetovou vojnou stúpali, stará synagóga už kapacitne, ani reprezentačne nevyhovovala. Predstavitelia trenčianskej neologickej náboženskej obce sa preto na svojom zasadnutí v októbri 1905 rozhodli postaviť novú reprezentatívnu synagógu. Výbor, ktorého členom bol aj vtedajší predseda židovskej obce Alexander Schlessinger a rabín Moriz Diamant, sa mal postarať aj o financovanie stavby. Projektová príprava bola zadaná trenčianskej firme Scholz a Materna. Projekt sa napokon zrejme neuskutočnil kvôli nedostatku financií. Až o päť rokov neskôr 28. októbra 1910 bol valným zhromaždením židovskej obce pod vedením jej nového predsedu Henrika Kátsera zvolený nový stavebný výbor. Viedol ho riaditeľ banky Vojtech Friedman. Ten zabezpečil finančné krytie celého projektu. Zorganizoval zbierku, do ktorej prispelo aj slobodné kráľovské mesto Trenčín príspevkom vo výške 20 tisíc korún, Domáca elektrická úč. spoločnosť sa v rámci svojho príspevku podujala bezplatne zabezpečiť celé osvetlenie budúcej synagógy.
Umiestnenie židovskej školy predznamenalo aj rozhodnutie umiestniť novú reprezentatívnu synagógu do jej blízkosti. Pre výstavbu novej synagógy bol preto 5. marca 1911 zabezpečený nový pozemok o rozlohe 28 x 7,90 m, ktorý židovská obec odkúpila od Štefana Langeho za 10 tisíc korún. Ten mal rozšíriť pozemok pod pôvodnou synagógou tak, aby vznikol dostatočný priestor pre výstavbu novej synagógy. Výbor v marci 1912 rozhodol, že po sviatku Pesach sa začne s vysťahovaním starého kostola. Posledné bohoslužby sa v pôvodnej synagóge uskutočnili 9. apríla 1912. Po nich bola pôvodná synagóga zbúraná.
Víťazným sa stal spoločný návrh projektanta berlínskeho ateliéru, piešťanského rodáka Dr. Ing. Richarda Scheibnera a Huga Pála. Novú synagógu postavila trenčianska stavebná firma Niegreisz a Fuchs, pravdepodobne so subdodávkami ďalšej trenčianskej stavebnej firmy J. Schrebner a synovia. Trvala 18 mesiacov. Náklady na výstavbu s použitím na tú dobu moderných stavebných konštrukcií boli 160-tisíc korún, plány z apríla a mája 1912 sú dnes uložené v trenčianskom Štátnom archíve. Synagóga bola slávnostne otvorená a vysvätená v utorok 23. septembra 1913 (21. elula 5673) o 15tej hodine, išlo o významnú udalosť v živote celého mesta.
Osudy trenčianskej synagógy
Nádeje zlatej éry spolužitia židovských obyvateľov mesta s majoritou počas prvej Československej republiky však boli žiaľ len predznamenaním nadchádzajúcej tragédie, ktorá spoločne s obyvateľmi Trenčína židovského pôvodu neobišla ani synagógu. V roku 1941, počas klérofašistického Slovenského štátu, ju znesvätili a poškodili príslušníci trenčianskej nacistickej organizácie Freiwillige Schutzstaffel a Hlinkovej gardy. Pri útoku na synagógu zničili aj jej vnútorné zariadenie. Podľa dobových svedectiev sa v nej počas II. svetovej vojny preháňali vojaci na koňoch, pri bombardovaní bola zničená veľká časť bohato zdobených, vitrážovaných okien. Nakoniec však možno hovoriť o šťastí, že trenčiansku synagógu nepostihol osud mnohých európskych synagóg, ktoré boli vypálené a definitívne zničené.
Počas holokaustu bolo zavraždených 1573 obyvateľov Trenčína židovského pôvodu, čo znamenalo vyvraždenie takmer celej trenčianskej židovskej komunity. Po skončení vojny sa síce do Trenčína vrátilo asi 350 preživších, zďaleka nie všetci však boli pôvodní obyvatelia mesta. Napriek všetkému sa za zložitých okolností podarilo obnoviť činnosť náboženskej obce pod vedením Dr. Emila Fränkla a zbierkou zabezpečiť financovanie obnovy kostola. Staviteľ Oskar Reichenthal dokončil rekonštrukciu do 27. júna 1948, kedy bola synagóga opäť slávnostne otvorená a vysvätená. V budove boli osadené pamätné tabule s menami obetí holokaustu.
V tomto období však pokračovalo vysťahovalectvo židovského obyvateľstva do Izraela, iných štátov a aj do iných slovenských miest. V roku 1951 s nástupom komunistickej diktatúry preto pod zámienkou nedostatku veriacich a v súlade s ideológiou potierania cirkví synagógu prevzal do správy štát, v roku 1962 bola vyvlastnená a až do polovice sedemdesiatych rokov v nej bol zriadený sklad odevov. Počas tohto obdobia bola trenčianska synagóga po druhý krát v histórii zdevastovaná oficiálnou mocou krajiny. V rokoch 1974 - 1984 štát pristúpil k ďalšej rozsiahlej obnove i pre závažné narušenie statiky budovy. V navrhnutom projekte zriadenia rozsiahleho Mestského kultúrno-spoločenského centra bolo plánované aj divadlo, ktorého súčasťou mali byť aj renesančné meštianske domy na východnej strane objektu, na Mierovom námestí č. p. 3 a 5. Tento náročný projekt poplatný prorežimnej kultúrnej doktríne napokon zrealizovaný nebol, pretože navrhované využitie bolo predimenzované.
Počas necitlivej revitalizácie v rokoch 1974—1984 však boli zničené mnohé charakteristické prvky objektu. Kedysi bohato dekorovaná hlavná modlitebná sieň bola zatretá niekoľkými vrstvami bieleho náteru. Dnes je viditeľných len niekoľko detailov vrátane slabo presvitajúcich Dávidových hviezd v rohoch pod kupolou, či zostávajúcich vitrážových okien. Podlaha bola vybetónovaná, v dôsledku čoho bola narušená akustika a odraz zvuku získal oneskorenie 5,5 sekundy. Preto trenčianska synagóga, pôvodne známa výnimočnými akustickými vlastnosťami, dodnes nemôže byť využívaná pre konanie hudobných koncertov. Nekvalitne opravená strecha začala čoskoro po poslednej revitalizácii zatekať, základy budovy vlhnúť. Vonkajšia fasáda budovy bola natretá nepriedušným syntetickým náterom, ktorý znehodnotil pôvodný povrch fasády. Nakoniec došlo aj k opätovnému narušeniu statiky budovy. Komunistický režim tak dokonal skazu, ktorú začal režim fašistický.
V roku 1990 bola osadená nová tabuľa na počesť umučeným obetiam holokaustu a v zadnej časti objektu opäť obnovená malá modlitebňa, ktorá dodnes slúži na liturgické účely Židovskej náboženskej obce v Trenčíne. Synagóga bola nakoniec v rámci možností užívaná ako výstavná sieň a na tieto účely sa kvôli svojmu stavu využívala čoraz sporadickejšie až donedávna. V roku 1993 bola synagóga reštituovaná Ústredným zväzom židovských náboženských obcí, ktorý ju v roku 2018 vrátil do majetku obnovenej Židovskej náboženskej obci v Trenčíne.
Súčasná židovská komunita v Trenčíne a po obnovení aj Židovská náboženská obec v Trenčíne sa dlhodobo snažia o udržiavanie synagógy. Od deväťdesiatych rokov v nej prebehli viaceré čiastkové rekonštrukcie, niektoré opakovane. V zložitej finančnej situácii a prostredníctvom získavania drobných grantov však nebolo možné zvrátiť jej stav, zabrániť rôznym havarijným situáciám, zastaviť vplyv času a poveternostných podmienok. Židovská náboženská obec sa naďalej intenzívne snaží o jej komplexnú obnovu vrátane odborných reštaurátorských prác. Za týmto účelom dala vypracovať projektovú dokumentáciu rekonštrukcie a bojuje o zabezpečenie finančných zdrojov.
Architektonická hodnota synagógy
Autori Richard Scheibner a Hugo Pál navrhli centrálu so štvorcovým pôdorysom preklenutú dominantnou mohutnou kupolou na tambure a pendantívoch. Do tohto priestoru sú z troch strán, vstupnej a oboch bočných, vstavané stupňovité empory – ezrat našim. Nad každou emporou, rovnako ako nad záverom, sa klenú pásy valenej klenby, čím vzniká motív byzantinizujúcej schémy gréckeho kríža. Na tento centrálny priestor sa v pozdĺžnej osi napája trojloďová predsieň s hlavným vstupom, vtiahnutá pod emporu, a za záverom obdĺžniková prístavba miestnosti pre kancelára, ktorá dnes slúži ako modlitebňa.
Centrálna stavba na štvorcovom pôdoryse má síce štandardnú architektonickú výbavu zvyčajnú pri vtedajších synagógach – tvaroslovie orientálnej proveniencie, ale použitú zdržanlivo. Jej architektúra tým získala na ucelenosti.
Aj ústredný priestor je založený na jednoduchosti hlavných oblúkov, prostom rytme okien v päte hlavnej klenby a presvetlenosti interiéru veľkými oknami. Nedochovalo sa viacero vnútorných prvkov, obnovená je sivomodrá výmaľba kupoly s orientálnym ornamentom, zachoval sa však historický luster v jej strede.
Fasády sú komponované s dôrazom na čelný severný a bočný západný pohľad, keďže z ostatných strán je synagóga súčasťou staršej zástavby. Na oboch viditeľných fasádach sa opakuje motív dvojvežia so štítovým priečelím. Na hlavnom priečelí je v spodnej časti medzivežového priestoru situovaný pod polkruhovým oblúkom hlavný vstup, ktorý na bočnej fasáde nahrádza arkádová chodba. Tri veže so schodiskami vedúcimi na empory ukončujú malé kupolky, ktoré spolu s ústrednou kupolou dokladajú inšpiráciu byzantskými kupolovými chrámami.
Trenčiansku synagógu môže byť smelo považovaná za vyvrcholenie tradicionalizmu, ale v modernistickom duchu. Postsecesné myšlienky ovplyvnili niektoré výtvarné prvky a formy otvorov, ktoré už nemajú s históriou nič spoločné. Mreže, zábradlia, výplne okien a dverí alebo dekoratívne riešenie zberačov vody, podobne svietidlá sú blízke viedenskej secesii a moderne, ktorá aj do najmenšieho detailu vnášala nové dovtedy nepoužívané formy.
Túto umelecko-historicky hodnotnú secesnú stavbu postavili s využitím modernej technológie železobetónových konštrukcií s uplatnením dobového historizmu. Nachádzame tu aj modernisticky štylizované maurské a orientálne dekoratívne motívy.
Táto novoromantická stavba centrálneho typu s ústrednou kupolou je zmesou byzantských a secesných štýlov s modernou železobetónovou kupolovou konštrukciou. Pozoruhodná budova je príkladom raných modernistických trendov, ktoré smerovali k redukcii dekorácie pri zachovaní monumentálnych klasických foriem.
Synagóga je zaradená do projektu Slovenská cesta židovského kultúrneho dedičstva a tiež medzi národné kultúrne pamiatky mimoriadneho významu (uvedená v publikácii Slovenské centrum židovského kultúrneho dedičstva – Synagoga Slovaca a spracovaná i v knihe Synagogue Architecture in Slovakia).
Realizácia odstránenia premalieb a sekundárnych zásahov na štukových kašírovaných architektúrach a stenách Aron Kodesh, bola realizovaná s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnotných menšín.
Zdroje:
- Archív Židovskej náboženskej obce v Trenčíne,
- Encyklopédia židovských náboženských obcí,
- Židovstvo na Trenčiansku,
- Trenčan, október 2008, mestské noviny, Babičová, K. Hábl,V.: História židovského svätostánku, Trenčianske noviny, roč.51, č.50 z 5.12.1995,
- SME | MY Trenčín, Karlík, M.: Od vysvätenia a otvorenia synagógy uplynulo sto rokov, z 20.10.2013,
- Architektúra a urbanizmus. ročník XXXVIII, 2004, číslo 3 – 4, s. 107 – 114,
- Barkány, E.: Židovské pamiatky na Slovensku. 1963, Archív Pamiatkového úradu v Bratislave,
- Katedra dejín architektúry, FASTU: Sakrálna architektúra na Slovensku. Bratislava, 1992, s. 65 – 73,
- Lukáčová, E a kol: Sakrálna architektúra na Slovensku. Komárno. 1996, s. 159,
- Wikipédia
Ukážky z reštaurátorského projektu obnovy synagógy:
Art Centrum
Od poslednej reštitúcie v roku 1991, Synagóga prakticky doteraz funguje ako kultúrno-spoločenské Art Centrum pre obyvateľov Trenčína a okolia. Výstavy, koncerty, konferencie a ďalšie sa v prvých rokoch uskutočňovali v spolupráci s Mestom Trenčín, neskôr i Trenčianskym samosprávnym krajom. Synagóga bola v starostlivosti členov židovskej komunity Trenčín, v posledných rokoch je organizátorom priamo ŽNO Trenčín.
S ohľadom na reálny stav synagógy v posledných dvoch – troch rokoch sme boli nútení frekvenciu výstav obmedziť, keďže podmienky v synagóge sú čoraz nevyhovujúcejšie (napr.schátralé vstupné dvere, netesniace okná a pod.), a to i napriek tomu, že sa nám podarilo opraviť aspoň časť strechy, miesta, kde bola najviac poškodená, realizovať vnútorné sanácie a pod.
v súčasnej dobe sa usilujeme získať prostriedky na komplexnú rekonštrukciu a obnovu. Po komplexnej obnove bude synagóga slúžiť aj ako Dom stretávania. Ide o kultúrno-spoločenské ale i religiózne využitie budovy. Synagóga patrí medzi päť najvýznamnejších nehnuteľností mesta Trenčín. Je obvykle prvou zastávkou turistov, ktorí mesto navštívia a obľúbeným miestom návštev a stretávania obyvateľov mesta. Byť kultúrno-spoločenským centrom ju predurčuje aj poloha v strede mesta. Plánujeme v nej okrem iného zriadiť trvalú expozíciu judaík stredného Považia a pod.
Obnova synagógy
Aktuálne akcie v synagóge
Roš Hašana - September 2019
V modlitebni synagógy sa uskutočnila oslava sviatku Roš Hašana, za hojnej účasti členov obce a hostí. Rabín Míša Kapustin predniesol modlitbu Avinu Malkeinu a zatrúbil na šofar. Potom nasledovalo občerstvenie a zábava v príjemnej spoločnosti.
Trenčín proti fašizmu
PAMATNÍKY A PAMATNÉ TABULE